Chaos kultúry

Autor: Renata Kaščáková | 15.12.2011 o 23:04 | (upravené 31.3.2012 o 14:21) Karma článku: 4,91 | Prečítané:  1285x

Od určitej doby štát prenecháva časť starostlivosti o kultúru plne na mestá a obce. To, ako budú kultúru podporovať, je len na ich rozhodnutí. Inými slovami - mestá zo zákona nemusia, ale môžu podporovať kultúru vo svojom meste. Tu je príklad z Trenčína. Dala by som krk na to, že náš príklad sa bude podobať aj  iným mestám na Slovensku...

Kino Hviezda stále chátra - napriek už preinvestovaným 161 tisícom Eur, ktoré sa minuli prevažne na projektyKino Hviezda stále chátra - napriek už preinvestovaným 161 tisícom Eur, ktoré sa minuli prevažne na projekty

Ako to (ne)funguje v Trenčíne

V Trenčíne pretrvali zaužívané formy priamej finančnej podpory kultúrnych podujatí, ktoré mesto buď organizuje samo na vlastné náklady, alebo na ne poskytne dotáciu iným organizátorom. Podujatia vyberá a odporúča kultúrna komisia mestského zastupiteľstva. Po minulé roky mesto takto na kultúru vynaložilo v priemere cca 300 tis.Eur ročne, v roku 2010 z dôvodu šetrenia len asi tretinu.

Keďže sme národ závistlivý, niekedy sa vášnivo diskutuje o tom, či a koľko malo mesto dať na to - ktoré podujatie, ktoré z nich je pre mesto významnejšie a podobne. Čo je však najzaujímavejšie je to, že sa tu upriamuje pozornosť na relatívne malé sumy oproti tomu, kde sa naozaj plytvá!

Diera na peniaze

Pretože to, čo je naozaj neprehľadné a bežnému oku skryté, je nepriama podpora kultúry (ale aj športu, seniorov a pod.) cez poskytovanie mestských priestorov na činnosť jednotlivých súborov, krúžkov, klubov a podobne. Ide o spleť najrôznejších rokmi nahromadených zmlúv o výpožičke, o výkone činností, o spolupráci, o krátkodobom, či dlhodobom, komerčnom prenájme, ktorých počet ide do stoviek. Urobiť v nich prehľad a poriadok je takmer nemožné. Pokúsila som sa ten chaos aspoň pre názornosť vtesnať do prehľadnej schémy, ktorú som už raz použila vo svojom inom blogu.

Koľko to stojí

Mesto v drvivej väčšine všetkých svojich budov kúri, svieti, platí vodu, odpady na vlastné náklady, ktoré sú obrovské. Schátralý stav nasvedčuje tomu, že mesto tu zároveň zhromažďuje obrovský modernizačný dlh. A to aj napriek už preinvestovaným státisícom - viď tabuľka a ďalšia kapitola.

Tretie strany, ktorým mesto často zveruje budovy do prevádzky, ich spravuje prakticky bez kontroly a k majetku, ktorý využívajú, sa logicky správajú ako k cudziemu. Niektorým z nich mesto preplácalo ešte aj ich náklady na činnosť. Iné nútilo, aby vybraným subjektom poskytovali priestory zadarmo. Kľúč nebol jednotný, vzťahy sú nejasné. Mesto skrátka nie je dobrý gazda a navyše nepoužíva na všetkých rovnaký meter.

Celkovo nás pritom takáto prevádzka len na desiatich kultúrnych strediskách (vrátane Artkina Metro a kina Hviezda) stojí rádovo 250 tisíc eur ročne. Z tejto sumy sa späť do rozpočtu dostane iba minimum, ktoré navyše ani nevieme s určitosťou spočítať. Raz sa sumy faktúrujú alikvótne, raz paušálne, raz je prijímateľom taký, raz onaký útvar mesta.

Netušila som, že požiadavka dať všetky čísla dokopy nám spôsobí taký problém. Vlastne ani presne nevieme, koľké peniaze dnes vyhadzujeme doslova do vzduchu. Ak by všetky tieto peniaze boli vynaložené adresne, stav kultúry by dnes v našom meste mohol vyzerať celkom inak. Existuje na to známy pojem: trvalá udržateľnosť. U nás panuje skôr trvalá neudržateľnosť...

Nesystémová minulosťinvestície do kultúrnych zariadení v Trenčíne v rokoch 2007 - 2010

Minulé vedenie mesta ale predsa vynaložilo nemalé peniaze na rekonštrukciu niektorých budov určených kultúre. Celkovo si dovolilo investície v hodnote státisícov eur.

Úhrnom za 418 tis. eur (12,6 mil. Sk) bolo napríklad opravené Centrum seniorov na Sihoti, kam sa pôvodne malo presťahovať aj kultúrne centrum Sihoť (čo sa nakoniec nestalo). Dnes ho využíva možno stovka z celkového počtu trinásť tisíc seniorov v meste.

Peniaze, konkrétne cca 54 tisíc eur (1,6 mil.Sk) sa našli aj na opravu kultúrneho domu Zlatovce, či na časť prízemia kultúrneho domu v Istebníku, kde sa preinvestovalo vyše 175 tisíc eur (5,2 mil.Sk), pričom ho dnes využíva možno desiatka seniorov zo zrušeného vedľajšieho klubu dôchodcov na Medňanského ulici. Ešte že sa sem presťahovali aspoň mestskí policajti, aby nemuseli inde platiť nájom.

Dokonca aj kino Hviezda v uplynulých štyroch rokoch pojalo investície za 161 tisíc eur (4,8 mil.Sk), hoci to na budove stále nepoznať - takmer celú túto sumu spotrebovali projekty.

Ak vezmeme do úvahy, že za celé minulé volebné obdobie sa do kultúrnych stredísk takto investovalo cca 1,108 mil. eur (33,4 mil. Sk) natíska sa otázka, či sa tým reálne naozaj zvýšila celková úroveň kultúrnych služieb v Trenčíne.

Do budúcnosti spravodlivý systém

Nerobme si ilúzie ani o ostatných objektoch. Takto fungovali nielen kultúrne strediská, ale aj ostatné mestské priestory, športoviská, areály, budovy v majetku mesta. Ich využívanie nie je spravodlivé a ani jednotné - každý objekt funguje inak.

Dá sa to zmeniť iba postupne. Začali sme letnou plavárňou, zimným štadiónom, pokračovali sme v Centre seniorov, v kultúrnom dome v Záblatí, nasledovať bude kino Hviezda. Prakticky všade sme svedkami toho, že zmena zaužívaného stavu spôsobuje nepokoj, rozruch, ako keď niekomu silno stúpite na otlak. (iný príklad tu.)

V čase ťažkej finančnej situácie, aká tu ešte nebola, sa to však inak nedá. Starostlivosť o majetok považujem za alfu a omegu zdravého financovania mesta. V našom meste musíme nastaviť spravodlivý prístup k verejnoprospešným službám, poskytovaných občanom a k majetku, ktorý mesto pre občanov spravuje.

Čiastkové opatrenia síce nie sú jednoduché a možno aj bolia. Žiť na dlh sa ale donekonečna nedá a zakrývať sa treba len takou perinou, na akú máme. Ak to spoločne zvládneme, tak celkový výsledný efekt - zdravé a prehľadné financovanie nielen kultúry, ktorý uvidíme možno o dva-tri roky, bude určite stáť za to.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?