Trenčín v Taliansku

Autor: Renata Kaščáková | 21.4.2011 o 6:06 | (upravené 21.4.2011 o 6:21) Karma článku: 4,60 | Prečítané:  1075x

Napísala mi Martine : „Adriano organizuje konferenciu, príďte aj vy“. Martine je Francúzska, žije v Cran-Gevrier a je dušou partnerskej spolupráce tohto milého mestečka na predmestí Annecy s Trenčínom. Adriano je Talian, žije v Piossasco a je dušou partnerskej spolupráce tohto milého mestečka na predmestí Turína s Cran-Gevrier. Keďže ich spolupráca trvá presne 20 rokov, rozhodli sa upiecť tortu a pozvať aj priateľov.Tak sa Trenčín spolu so škótskym mestom Bathgate ocitol v úlohe gratulantov.

Bolo veľmi milé stáť tam spolu s primátorom vyfinteným v škótskom kilte pri torte priateľstva, držať sa za ruky s dojatými primátormi dvoch oslavujúcich miest (Piossasco má primátorku) a počúvať národné hymny všetkých štyroch zastúpených štátov. Sála, ktorá normálne slúži ako závodná jedáleň, bola natrieskaná. Z Cran-Gevrier sa prišlo na slávnostný akt obnovenia partnerskej zmluvy pozrieť 130 ľudí a minimálne toľko tam bolo Talianov. Výprava zo Škótska pozostávala z jedenástich ľudí, no a za Trenčín sme tam boli dvaja - záchrancovia ich európskych peňazí. Pochopili sme tam ich nástojčivé prosby, aby sme určite prišli, v projekte museli totiž vykázať účasť zo štyroch štátov. Aj keď to bola návšteva ako z rýchlika, tie tri dni neľutujem. Videla som napríklad, ako sa dá pri večeri naraz obslúžiť tristo ľudí s úsmevom. Nikomu nevadili provizórne podmienky jedálne, plastové poháriky, škvŕkajúce ozvučenie sály, príhovory primátorov z kuchyne, kde sa jedine zmestil mikrofón, ani drobné talianske improvizácie v programe. Už počas večere to s ľuďmi šilo, čašníci a kuchári vo vysokých bielych čapiciach a v bielych rukaviciach napriek pokročilej večernej hodine kmitali a smiali sa, jedna dievčina odnášala naraz desať špinavých tanierov a kývala pri tom bokmi v rytme hudby, ktorú nám neúnavný DJ celý večer púšťal z kuchyne. Keď sa dojedlo, niekoľko Talianov vyskočilo a začalo tancovať pomedzi stolmi. Pani primátorka strhla ľudí a o chvíľu už v úzkych uličkách medzi stolmi fičal tancujúci smejúci sa had s ňou na čele. Na druhý deň ráno nám život v uliciach mestečka trošku obmedzili dopravné zábrany a veselí mestskí policajti usmerňujúci bežecké preteky. Námestie pred radnicou oživila vytrubujúca partia hudobníkov z Francúzska. Dokonalá „banda“, mám ju na videu. Partie ľudí si na rôznych miestach hrali volejbálek, futbálek, deti z umeleckých škôl sa celú nedeľu zohrávali na koncert, lebo ich učitelia zohnali peniaze z nejakého grantu na spoločný hudobný projekt. To miesto, kde sme ich boli navštíviť, bolo čarovné. Stará talianska kúria, s rozsiahlym voľným priestranstvom, opravená na náklady dediny (z nejakého dôvodu vraj najbohatšej v okrese), s množstvom miestností, učební, spoločenských sál. Ak by sa z otvorených okien budovy neniesli tóny hudby zdalo by sa, že dedina vymrela. Talianska nedeľná siesta. Potom sme sa dozvedeli, niečo o talianskom dobrovoľníctve. Pán, ktorý nás viezol na letisko, si pravidelne bráva služby ako šofér sanitky ošetrovateľskej služby. Vozí denne do školy autistického chlapca. Okrem neho podobne pracuje v mestečku s 12 000 obyvateľmi asi dvesto iných dobrovoľníkov, ktorí sú v databáze. Ak v Taliansku nepomáhate ako dobrovoľník, ako keby ste strácali na hodnote. Associazioni, ako to volajú, sú nielen miestom pomoci iným, ale aj výmeny nápadov, dôvodom k stretnutiam, organizovaniu grilovačiek a spoločne podnikaným akciám. Takmer každý je tu členom nejakej dobrovoľníckej asociácie. Samotná konferencia, ktorú organizátori pripravili, nebola až taká podstatná. Tie dva hlavné a niekoľko diskusných príspevkov o dobrovoľníctve a výhodách či nevýhodách členstva v EU sme si mohli vzájomne poslať aj mailom. Najdôležitejší počas tých troch dní, tu boli naozaj obyčajní ľudia z oboch zúčastnených partnerských miest, ktorí spolu prišli stráviť čas. Ale hlavne, obrovský klobúk dolu pred organizáciou ubytovania všetkých cca 150 pozvaných hostí v talianskych rodinách. Dobrovoľníctvo v praxi. Neviem, neviem, či by sme takéhoto vrelého prijatia boli schopní aj na našom „pohostinnom“ Slovensku.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?


Už ste čítali?