Na jednej strane Sulík. Z niekdajšieho Mr.Nobody, ktorý prišiel s ruksakom nápadov za veľkým ministrom tak odvážne, až si ho vzal za poradcu, je dnes jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov krajiny. Z niekdajšej politickej nuly, ktorá kedysi založila stranu, dodnes ironizovanú a zosmiešňovanú ako mini-partičku kamarátov odsúdenú na skorú záhubu, sa už po roku jej existencie stal šéf vládnej strany. Tá za ním od samého začiatku stojí na stále rovnakých pravicových a liberálnych hodnotách, s ktorými vstupovali do politiky ako čistí - rozumej politikou doposiaľ nezaťažení, a presvedčení ľudia.
Na druhej strane Mikloš. Ostrieľaný harcovník, skúsený ekonóm, politik. S Dzurindom už preskákali všeličo, vrátane ťažkých reforiem, boja s mečiarizmom, zrady vo vlastných radoch, spoznali slasti úspechu pri preberaní našej vstupenky do Európy, ale aj strasti života v politickej opozícii. Taký človek je priam neohrozený, nič ho nezaskočí, na všetko je pripravený. Čo ho nezabije, to ho posilní. Až kým nepríde chlapec s ruksakom...
Dosť ťažko sa pozerá na inak šikovného človeka, ktorý má zrazu obrovský problém stráviť prítomnosť možno aj vlastných odborných argumentov - v politike. Blízkosť kamier a detailné zábery ukázali pravdu. Ivan Mikloš už nie je výnimočný ekonóm, ktorým býval . Krútil sa ako had a pekne sa pri tom snažil usmievať. Výnimočného odborníka v ňom práve zabíjal politik. To je dnes jeho pravé povolanie, maska padla.
Je možné, že Mikloš so Sulíkom nakoniec naozaj za tú jeho drzosť zatočí. A spolu s Dzurindom ukážu všetkým na tom našom malom slovenskom piesočku, kto je v koalícii pánom. Ak to majú naozaj v pláne, bude to len ďalší z podlých ťahov na ich ceste, ktorá je vždy tam, kde je hlavne ich vlastná vôľa. Kedysi som do nich vkladala veľké nádeje. No po tom, čo som videla včera Mikloša už verím, že vo svojich tvrdých politických záujmoch sú schopní zájsť veľmi, ale naozaj veľmi ďaleko a postaviť ich aj nad zdravý rozum.
A to je pre mňa veľkým sklamaním.
Zostáva mi posledná nádej na to, že túto mužskú hru na malom piesočku prekukne žena, Iveta Radičová. Tej by som štátnický rozmer myslenia, ktorý tak veľmi chýba jej slávnym straníckym kolegom, naozaj veľmi priala. Tejto žene zatiaľ ešte stále fandím.
(autorka je členkou SaS, angažuje sa v samospráve, kde aktuálne pracuje v pozícii viceprimátorky. )