Naši najbližší chorí a starí

Autor: Renata Kaščáková | 4.1.2017 o 7:11 | (upravené 10.1.2017 o 8:53) Karma článku: 6,57 | Prečítané:  1628x

Chodíme im po lieky, vozíme ich na vyšetrenia, zabezpečujeme im stravu, navštevujeme ich. A obávame sa dňa, keď nedajbože zostanú úplne nevládni a budeme sa o nich musieť popri svojej práci postarať. Naši najbližší. 

Sama mám otca, ktorý vo svojich deväťdesiatich rokoch žije v byte sám a je celkom odkázaný na to, čo mu prinesieme, nakúpime, kedy ho navštívime. Hlava mu našťastie stále funguje a okrem opotrebenia tela primeraného veku, mu chvalabohu nič vážnejšie nie je. Napriek tomu tušíme, že raz príde deň, kedy sa to môže radikálne zmeniť. Párkrát nás už vystrašil pádom a privolanou záchrankou. Napriek rizikám života osamote nechce o presťahovaní sa do bezpečnejšieho prostredia ani počuť. Poznáte to o tom starom strome, ktorý sa nedá presadiť. Pri pomyslení na horšie časy preto s bratom uvažujeme o domácej opatrovateľskej službe. Ani jeden si nemôžeme dovoliť úplne opustiť prácu a venovať sa opatere otca na plný úväzok. Nepripúšťame si situáciu, že by otec zostal úplne pripútaný na lôžko, ale sme si vedomí, že môže nastať, a to doslova zo dňa na deň. Sledujúc svoje okolie vidím, že nie sme sami, koho prepadávajú takéto úvahy. Prakticky každá rodina dnes zažíva nejaký príbeh v dôsledku starnutia či choroby svojho otca, mamy alebo najbližších príbuzných a rieši dilemu, ako pritom neopustiť vlastné zamestnanie. 

Potrhaná záchranná sieť

Žijem v krajskom meste, kde sú v prípade potreby aké-také sociálne i zdravotné služby dostupné bez ohľadu na ich kvalitu. Čo však za jeho hranicami?

Konkrétny prípad mi nedávno vyrozprával pán Hamar, starosta obce Horná Maríková.  Na jednej z odľahlých usadlostí tam žije jedna starenka. Má síce deti, no tie sú rozletené do sveta, zaneprázdnené vlastným živobytím, nekomunikujú.  Autobusovú linku, ktorá bola jej jediným spojením s obcou, im župa zrušila, a tak stará pani zostala úplne odrezaná od okolia. Jediná možnosť pre starostu, ako jej nedať zahynúť, je odvoz k lekárovi či za nákupmi obecným alebo dokonca vlastným autom. Vo vzduchu visí otázka čo sa stane, ak táto pani zostane úplne nevládna.

Obec Horná Maríková je pritom jednou z tých prezieravejších, ktoré zachránili prevádzku vlastného zariadenia pre seniorov. Ale tak, ako každá jedna obec na Slovensku, potýka sa nielen s problémom starých, ale predovšetkým chorých a nevládnych, ktorých počet sa bude každým rokom iba zvyšovať. Odľahlých usadlostí - samôt, odkiaľ je uvedený príklad, je len okolo tejto jednej obce viac ako stovka. Mladí sa tam bývať nehrnú, zostávajú len starí. Čo s nimi všetkými keď im ešte zopár krížikov pribudne a pridružia sa choroby?

Riešenia

Jediným riešením je úprimný záujem zodpovedných a ich súčinnosť. Práve tá však dlhodobo chýba. Obce, mestá, župa i štát – každý má svoj podiel. Toto súkolie je však hrdzavé a škrípe. Ako poslankyňa rozkrývam stav a príčiny a je mi z toho smutno. To, ako sa postaráme o svojich blízkych v starobe, chorobe, či núdzi, ako dostupné budú pre nich a ich zamestnané deti potrebné služby, závisí od toho, ako každá jedna inštitúcia priloží ruku k dielu, od individuálnych politikov, ktorí robia konkrétne rozhodnutia. Spleť zákonov, ktoré skôr brzdia ako pomáhajú, nedostatočný spôsob financovania sociálnych služieb, koncepcie do šuflíka, nefungujúca nadväznosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti, alarmujúca prax premrhaných eurofondov - to všetko je výsledok konkrétnych ľudí a konkrétnych rozhodnutí.

Nenecháva ma ľahostajnou keď čoraz častejšie vidím okolo seba ľudí ťažko skúšaných pocitom, že sú na sklonku svojho života pre spoločnosť skôr na príťaž, keď končia ako nepotrební a odložení v chátrajúcom ústave, s preležaninami, depresiami a vyhliadkami na všetko len nie pokojnú a dôstojnú starobu.  Ale rovnako ma hnevá postavenie ich detí, ktoré svojim rodičom často nedokážu zabezpečiť lepšie podmienky nie preto, že by nechceli, ale preto, že samé ledva bojujú o vlastné živobytie - či už sú zamestnancami alebo živnostníkmi.  Preto som sa rozhodla spoznať dôvernejšie tieto príbehy. Som pripravená za nimi vycestovať, hovoriť o nich a na ich konkrétnych príkladoch hľadať riešenia pre zlepšenie - či už z pozície, v ktorej aktuálne som, alebo o ktorú sa ešte budem uchádzať.

Ak máte aj vy vlastnú skúsenosť so sociálnym systémom a opatrovaním starého či chorého člena vašej rodiny, o ktorú by ste sa so mnou chceli podeliť, prípadne ak niekde vidíte námety na  zlepšenie, napíšte mi, prosím, na adresu renata.kascakova@nrsr.sk.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.


Už ste čítali?