Naši najbližší chorí a starí

Autor: Renata Kaščáková | 4.1.2017 o 7:11 | (upravené 10.1.2017 o 8:53) Karma článku: 6,37 | Prečítané:  1549x

Chodíme im po lieky, vozíme ich na vyšetrenia, zabezpečujeme im stravu, navštevujeme ich. A obávame sa dňa, keď nedajbože zostanú úplne nevládni a budeme sa o nich musieť popri svojej práci postarať. Naši najbližší. 

Sama mám otca, ktorý vo svojich deväťdesiatich rokoch žije v byte sám a je celkom odkázaný na to, čo mu prinesieme, nakúpime, kedy ho navštívime. Hlava mu našťastie stále funguje a okrem opotrebenia tela primeraného veku, mu chvalabohu nič vážnejšie nie je. Napriek tomu tušíme, že raz príde deň, kedy sa to môže radikálne zmeniť. Párkrát nás už vystrašil pádom a privolanou záchrankou. Napriek rizikám života osamote nechce o presťahovaní sa do bezpečnejšieho prostredia ani počuť. Poznáte to o tom starom strome, ktorý sa nedá presadiť. Pri pomyslení na horšie časy preto s bratom uvažujeme o domácej opatrovateľskej službe. Ani jeden si nemôžeme dovoliť úplne opustiť prácu a venovať sa opatere otca na plný úväzok. Nepripúšťame si situáciu, že by otec zostal úplne pripútaný na lôžko, ale sme si vedomí, že môže nastať, a to doslova zo dňa na deň. Sledujúc svoje okolie vidím, že nie sme sami, koho prepadávajú takéto úvahy. Prakticky každá rodina dnes zažíva nejaký príbeh v dôsledku starnutia či choroby svojho otca, mamy alebo najbližších príbuzných a rieši dilemu, ako pritom neopustiť vlastné zamestnanie. 

Potrhaná záchranná sieť

Žijem v krajskom meste, kde sú v prípade potreby aké-také sociálne i zdravotné služby dostupné bez ohľadu na ich kvalitu. Čo však za jeho hranicami?

Konkrétny prípad mi nedávno vyrozprával pán Hamar, starosta obce Horná Maríková.  Na jednej z odľahlých usadlostí tam žije jedna starenka. Má síce deti, no tie sú rozletené do sveta, zaneprázdnené vlastným živobytím, nekomunikujú.  Autobusovú linku, ktorá bola jej jediným spojením s obcou, im župa zrušila, a tak stará pani zostala úplne odrezaná od okolia. Jediná možnosť pre starostu, ako jej nedať zahynúť, je odvoz k lekárovi či za nákupmi obecným alebo dokonca vlastným autom. Vo vzduchu visí otázka čo sa stane, ak táto pani zostane úplne nevládna.

Obec Horná Maríková je pritom jednou z tých prezieravejších, ktoré zachránili prevádzku vlastného zariadenia pre seniorov. Ale tak, ako každá jedna obec na Slovensku, potýka sa nielen s problémom starých, ale predovšetkým chorých a nevládnych, ktorých počet sa bude každým rokom iba zvyšovať. Odľahlých usadlostí - samôt, odkiaľ je uvedený príklad, je len okolo tejto jednej obce viac ako stovka. Mladí sa tam bývať nehrnú, zostávajú len starí. Čo s nimi všetkými keď im ešte zopár krížikov pribudne a pridružia sa choroby?

Riešenia

Jediným riešením je úprimný záujem zodpovedných a ich súčinnosť. Práve tá však dlhodobo chýba. Obce, mestá, župa i štát – každý má svoj podiel. Toto súkolie je však hrdzavé a škrípe. Ako poslankyňa rozkrývam stav a príčiny a je mi z toho smutno. To, ako sa postaráme o svojich blízkych v starobe, chorobe, či núdzi, ako dostupné budú pre nich a ich zamestnané deti potrebné služby, závisí od toho, ako každá jedna inštitúcia priloží ruku k dielu, od individuálnych politikov, ktorí robia konkrétne rozhodnutia. Spleť zákonov, ktoré skôr brzdia ako pomáhajú, nedostatočný spôsob financovania sociálnych služieb, koncepcie do šuflíka, nefungujúca nadväznosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti, alarmujúca prax premrhaných eurofondov - to všetko je výsledok konkrétnych ľudí a konkrétnych rozhodnutí.

Nenecháva ma ľahostajnou keď čoraz častejšie vidím okolo seba ľudí ťažko skúšaných pocitom, že sú na sklonku svojho života pre spoločnosť skôr na príťaž, keď končia ako nepotrební a odložení v chátrajúcom ústave, s preležaninami, depresiami a vyhliadkami na všetko len nie pokojnú a dôstojnú starobu.  Ale rovnako ma hnevá postavenie ich detí, ktoré svojim rodičom často nedokážu zabezpečiť lepšie podmienky nie preto, že by nechceli, ale preto, že samé ledva bojujú o vlastné živobytie - či už sú zamestnancami alebo živnostníkmi.  Preto som sa rozhodla spoznať dôvernejšie tieto príbehy. Som pripravená za nimi vycestovať, hovoriť o nich a na ich konkrétnych príkladoch hľadať riešenia pre zlepšenie - či už z pozície, v ktorej aktuálne som, alebo o ktorú sa ešte budem uchádzať.

Ak máte aj vy vlastnú skúsenosť so sociálnym systémom a opatrovaním starého či chorého člena vašej rodiny, o ktorú by ste sa so mnou chceli podeliť, prípadne ak niekde vidíte námety na  zlepšenie, napíšte mi, prosím, na adresu renata.kascakova@nrsr.sk.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Bývalému šéfovi SNS Moricovi sa darí. Vozíme sa najmä v jeho vlakoch

Železničná spoločnosť Slovensko si objedná päť nových vozňov na diaľkovú dopravu od vrútockej firmy.

DOMOV

Pre amnestie zmenili ústavu. Čo to vlastne znamená?

Samotné amnestie sa budú rušiť najskôr na budúci týždeň.

KOMENTÁRE

Amnestie sú škvrnou na našej slobode. Zrušte ich

Poslanci urobili to, čo od nich žiada nádej pre ďalšie generácie.


Už ste čítali?