Môj blog je reakciou na vyjadrenia, že (cit.) "momentálne najväčšou hrozbou" pre cestovný ruch na Slovensku je návrh zákona o zrušení KOCR z našej dielne. Myslím, že toľký strach si náš návrh nezaslúži a skutočné hrozby sú celkom inde.
Čo sú KOCR
Ide o organizácie, ktoré za účelom rozvoja cestovného ruchu v regiónoch môžu zo zákona zriaďovať vyššie územné celky (teda VÚC, resp. samosprávne kraje), pričom členmi sú tzv. oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR). Hoci samotné krajské organizácie budú tvrdiť opak, pre rozkvet konkrétnych turistických destinácií žiadny výrazný osoh neprinášajú. Na rozdiel od oblastných organizácií, kde sú zastúpení aj podnikatelia v cestovnom ruchu a rozhoduje sa v nich vcelku demokraticky, krajské organizácie sú viac-menej len účelové úrady.
Ako fungujú v praxi
Treba to povedať naplno : fungujú ako zbytočné prelievárne peňazí. Hlasovacie práva sú v nich nastavené podľa výšky členského príspevku, čo v praxi znamená, že najväčšie členské vložia, a teda o všetkom rozhodujú VÚC. Názorným príkladom je KOCR Trenčín Región. VÚC Trenčín do nej vložil členský vklad 300 tisíc, štyri členské OOCR-ky vyzbierali dokopy len zopár tisíc. VÚC je tak vo výhode väčšinovej váhy hlasu, takže si pri akomkoľvek hlasovaní presadí, čo potrebuje. Ostatní členovia tak majú prakticky zbytočné hlasy a fungujú len ako štatisti, resp. nejaký poradný orgán. To by mohli vykonávať aj keby sa o cestovnom ruchu rozhodovalo priamo na VÚC. Podobná situácia je aj v ostatných krajoch. Paradoxné je, že VUC-ky aj naďalej paralelne financujú cestovný ruch či propagáciu aj priamo zo svojich rozpočtov a živia k tomu vlastné oddelenia alebo referáty (Košice, Bratislava, Žilina, Trenčín). Otázka znie, ako sa s KOCR koordinujú a načo je dobrá takáto duplicita.
Politické viac než odborné
Ak hovorím o viac politickom ako odbornom charaktere tejto inštitúcie je to aj preto, lebo predsedu KOCR podľa zákona navrhuje župan :
§ 11a (4) Predseda krajskej organizácie je štatutárnym orgánom krajskej organizácie, zvoláva, pripravuje a riadi schôdze valného zhromaždenia a je oprávnený konať v mene krajskej organizácie vo všetkých veciach a zastupovať jej záujmy, pričom je viazaný uzneseniami valného zhromaždenia. Predsedu krajskej organizácie volí a odvoláva valné zhromaždenie na návrh predsedu vyššieho územného celku.
Konkrétne KOCR Trenčín Región je odnožou úradu VÚC aj tým, že predsedom KOCR je bývalý riaditeľ úradu VÚC a riaditeľkou KOCR je bývalá zamestnankyňa VÚC, ktorá mala na starosti cestovný ruch.
Existencia KOCR je teda výhodná najmä pre vedenie VÚC. Ide o balík peňazí odkrojený z bežného rozpočtu, ktorý politické vedenie VÚC môže cez svojich dosadených zástupcov míňať bez ďalšej kontroly zo strany poslancov VÚC. Akonáhle VÚC zaplatí členské do KOCR, je už vďaka systému hlasovania viac-menej na jeho jedinom zástupcovi, ako sa tieto peniaze použijú – vrátane získanej dotácie, čo je len bonus navyše. Inými slovami, prostredníctvom KOCR si politici z VÚC môžu cez dosadených zástupcov realizovať svoje vlastné záujmy a predstavy o propagácii. Či skôr o sebapropagácii.
Sme totiž svedkami napríklad takých čudných situácií, kedy si KOCR rieši svoju vlastnú účasť na veľtrhu cestovného ruchu bez toho, že by o tom vedela jej členská oblastná organizácia, ktorá má na tom istom veľtrhu svoj stánok o kúsok vedľa. Alebo držíme v rukách farebné noviny - dvojmesačník, ktorý popri pozvánkach na obecné turistické a kultúrne podujatia nezabudne spropagovať najmä svojich politikov. Vyrábajú sa osobitné weby, ubytovacie rezervačné systémy vopred odsúdené na neúspech, míňa sa hlavne na marketing, píár a samozrejme vlastnú réžiu.
Preto sme navrhli KOCR zrušiť a súčasne s ich zrušením financie presunúť priamo oblastným organizáciám, keďže práve na ich území sa tvorí turistická ponuka, ktorej odborná tvorba má byť podľa nás prioritne predmetom podpory a záujmu. Státisícové rozpočty KOCR by tak mohli byť oveľa zmysluplnejšie využité či už pri obnove pamiatok alebo tvorbe atraktívnych produktov cestovného ruchu.
Ak niečo na Slovensku cestovný ruch zabíja, je to neodbornosť štátneho riadenia. Ak náhodou cestovný ruch napreduje, je to skôr napriek, nie vďaka nemu.
Celé odôvodnenie nášho návrhu si môžete pozrieťTU