Ako získať tretinu nákladov späť? Vo filme.

Autor: Renata Kaščáková | 19.5.2019 o 22:27 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  468x

Ak chcete vo vašom podnikaní získať tretinu nákladov späť, tu je návod, ako na to. Dá sa to, ak produkujete film.

Pre takúto špeciálnu finančnú výpomoc naozaj existuje zákon, ktorý sa týka výroby filmov, tzv. Zákon o audiovizuálnom fonde. Parlament pred pár dňami schválil v prvom čítaní vládny návrh na jeho novelu, ktorá má preplatenie nákladov zvýšiť zo súčasných 20% až na 33%. K tomu, aby ste podporu audiovizuálneho priemyslu získali, je potrebných niekoľko krokov :

1. zaregistrovať sa ako producent filmového diela v Audiovizuálnom fonde,
2. zrealizovať projekt alebo aspoň jeho časť cez slovenských dodávateľov, 
3. predložiť faktúry za dodané tovary, služby, materiál alebo prácu a počkať na preplatenie spätnej dotácie.

Komu to prospeje

Tento stimul má prilákať producentov filmov na Slovensko, aby tu svojimi investíciami pomohli rozprúdiť náš filmový priemysel, t.j zamestnať v ňom ľudí, pomôcť zlepšiť infraštruktúru na nakrúcanie a pod. Lenže zahraničné produkcie sa k nám ani po troch rokoch od zavedenia tejto dotácie nehrnú a zo štruktúry podpory je vidno, že ju využívajú najmä domáci žiadatelia.

Tí si však množstvo filmárskych prác objednávajú v iných krajinách, napríklad v Čechách, kde je nepomerne väčšia a kvalitnejšia ponuka najmä infraštruktúry (štúdiá, technika atď.). O slovenské vratky sa však uchádzať môžu aj tak - stačí, ak sa výkony preženú cez firmu so slovenskou adresou. Otázka potom je, do akej miery je potom možné takúto výrobu filmu považovať ešte za dostatočne slovenskú a kde sú koncoví adresáti dotácií.

Čaro spočíva v tom, že hodnota takýchto oprávnených nákladov (a z toho sa odvíjajúcich vratiek) nemá v zákone horný limit a nikto nechodí na pľac kontrolovať ich vecné plnenie. Môžu to byť teda pokojne aj nadsadené alebo v horšom prípade dokonca fiktívne sumy. Výpočet dotácie a jej preplatenie je len čisto administratívny úkon. Ten, kto to vymyslel, bol veľmi šikovný. 

Z istého uhla pohľadu sa iné priemyselné odvetvia (snáď s výnimkou automobilových fabrík), môžu právom pozastaviť nad tým, prečo podobnú podporu nedostávajú aj oni. Videné ich optikou ide o čistú deformáciu domáceho podnikateľského prostredia v prospech pomerne úzkeho okruhu firiem. 

Pri zrode schémy stáli Maďaričovi kamaráti

Spätné dotácie do zákona presadili za pôsobenia ministra Maďariča ľudia okolo produkčnej firmy Spectral, s.r.o. Táto firma zároveň ako jedna z prvých aj získala spätnú dotáciu, konkrétne za koprodukciu niekoľkých scén obľúbeného seriálu Marco Polo, ktoré sa vďaka nej prišli nakrútiť na Slovensko. Štáb tu vtedy nakrúcal zopár dní a vykázal oprávnené náklady za vyše 2 milióny eur (!) Na 20% vratkách získali pre produkciu filmu od štátu naspäť 400 tisíc eur. Ťažko povedať, komu to okrem produkcie samotnej pomohlo. Neviem si predstaviť, čo všetko sa dá ukryť do faktúr a koho všetkého by tu museli zamestnať za dva milióny pri desiatich dňoch nakrúcania.  Svoje pochybnosti mal aj Ján Kuciak, ktorý si túto firmu z istých dôvodov tiež všimol – viď jeho článok Kamarát Maďariča aj Kaliňáka dostal tučnú dotáciu. Hovorila som o tom aj v mojom dávnejšom vystúpení v parlamente.

Žiadateľov, ktorí si uvedomili možnosti systému, odvtedy čaká v rade takmer tridsiatka a úhrnom ide pre nich na najbližšie roky o vratky v hodnote cca 11 miliónov eur. Nedá sa povedať, že sú to dnes všetko len samí Maďaričovi kamaráti. Aj keď zopár sa ich tam stále nájde. Možno aj preto sa na výbore pre kultúru a médiá tak živo zaujímal, kedy sa do rozpočtu dostane konkrétne 4,7 milióna, čo je suma, na ktorú už čakajú konkrétni žiadatelia v tomto roku.

Systém sa po znížení spodnej hranice minimálnej povinnej investície prefíkane otvoril pre viacerých a tvári sa spravodlivo. Keďže však podpora nemá horný limit, v zozname žiadateľov nájdeme okrem reálnych a umiernených projektov aj mnohomiliónové tituly a z nich plynúce státisícové vratky. Taký Spectral pre film Dracula žiada napríklad vratku 800 tisíc. To by sme teda mali očakávať, že sa na Slovensku preinvestujú 4 milióny. Minimálne na papieri to tak bude určite. Všetko je legálne, celý systém je už odskúšaný a návrhom 33% sa dnes len posúva k ešte vyšším métam. 

Dotácie v zahraničí a u nás

Pre objektívnosť treba povedať, že podobný systém podpory beží aj v iných krajinách, niekde až do výšky 35%. Ale samotnými vratkami konkurencieschopnosť Slovenska oproti nim zaručiť nevieme. Ako som spomínala, chýba u nás hlavne infraštruktúra a služby, pričom v okolitých krajinách ich majú vo vysokej kvalite a konkurencia nám vzniká najmä preto. 

Dotáciami síce finančne pomáhame individuálnym producentom nakrútiť film či seriál, ale efekt, že tým zásadne pomôžeme aj zamestnanosti vo filmovom odvetví na Slovensku, neprichádza. Hovoríme o domácich kameramanoch, výrobcoch zvuku, technikoch strihu, animácie, stavbároch kulís, osvetlenia, výrobcoch kostýmov, masiek ale aj množstve ďalších profesií, podnikov a živností ako hotely, cateringové služby, obchody, atď., ktoré by sa mohli uživiť popri filmovaní. Avšak hoci sa filmov nakrúca relatívne dosť, týmto domácim dodávateľom sa zákazky stále nehrnú. Niektoré profesie postupne zanikajú - špecialistov na umelecké masky napríklad môžete spočítať na prstoch jednej ruky. Dotácie tomu zdá sa nepomáhajú, niekde sa stala chyba.

Filmový priemysel potrebuje niečo iné

Prospela by v prvom rade nastavenie presnejších požiadaviek na to, ako je dovolené dotácie použiť (napríklad preukázateľne zamestnať určitý počet domácich ľudí) a ako by mal každý podporený projekt na konci dňa vyzerať. Ale hlavne oveľa vyššia miera kontroly jednak v Audiovizuálnom fonde, jednak v RTVS, čo sú dve inštitúcie, kde sa akumulujú verejné peniaze na audiovíziu. Aby sa nestalo, že dotácie pôjdu aj na predražené projekty alebo sa rozdajú dokonca bezvýsledne - lebo aj také sa stáva (viď film Generál). Šancu by tak mohli dostať schopnejší tvorcovia filmov.

Hovorí sa tomu hodnota za peniaze.  Teda to, čo aj v strane Sloboda a solidarita dlhodobo presadzujeme. Potom by sa mohlo začať viac dariť aj spomínaným profesiám, ktoré sú naviazané na filmovanie tak, ako je to v okolitých štátoch, kde filmový priemysel je skutočný priemysel.

Zatiaľ je zložité čo i len odokrývať túto pokrievku, pretože z hrnca sa pri každom pokuse vyvalí silná para, producenti sa cítia ohrození. Tí, ktorí sú schopní a pracujú poctivo sa však boja úplne zbytočne, transparentné podmienky a lepšia kontrola ich neohrozia. Práve naopak, v systéme môže zostať viac peňazí a môže vzniknúť viac filmov. Preto verím, že aj z tohto hrnca raz vyšumí a ukáže sa, čo slovenskému filmovému priemyslu naozaj pomáha a čo mu škodí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?